Automobilkám sa nedarí získať nové modely, majú posledný rok. Odísť chcú už aj malé firmy (rozhovor)

Slovensko stratilo ekonomický význam, hovorí Andrej Lasz.

Zdroj: SME / INDEX

Bežná prax na Slovensku je, že náklady na nové sociálne vymoženosti hádžu politici automaticky na plecia zamestnávateľov. „Výsledkom je, že nemáme šancu konkurovať,“ mieni generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz.

Odchod Samsungu bol podľa neho dôkazom, že pre nadnárodné firmy nemajú fabriky na Slovensku ekonomický zmysel, lebo sú podstatne drahšie nielen v porovnaní so závodmi v Ázii, ale aj oproti Poľsku, Maďarsku alebo Česku.

Ako upozorňuje, takmer všetky investície na Slovensku realizovali firmy zo západnej Európy a USA, ktoré v prvom rade potrebujú legislatívnu predvídateľnosť a tradične dbajú na právnu ochranu svojich investícií.

„V dôsledku eskalovaného napätia medzi Slovenskom a EÚ je dôvera investorov narušená,“ vysvetľuje Andrej LASZ v rozhovore pre INDEX.

V rozhovore sa dočítate:

• či bol odchod Samsungu jednorazová udalosť alebo Slovensko čaká exodus ďalších firiem,
• ako sa darí menším firmám na Slovensku a na čo sa sťažujú,
• prečo na Slovensko neprichádzajú nové zahraničné investície,
• čo je potrebné urobiť, aby sme sa stali konkurencieschopní.

Nedávno sme od človeka z firemného prostredia počuli, že slovenské podniky nič nenakupujú a šetria dokonca aj na kancelárskych potrebách. Možno je to trochu prehnané, ale máte aj vy informácie, že firmy extrémne šetria?

Slovenský priemysel výrazne pociťuje spomalenie ekonomiky v západnej Európe, najmä v Nemecku. To sa premieta do slabšieho dopytu, nižšej obratovosti a rastúceho tlaku na marže.

V takejto situácii je prirodzené, že firmy pristupujú k úsporám a prehodnocujú aj bežné výdavky.

Pred pár mesiacmi ste povedali, že zahraniční investori sa Slovensku otáčajú chrbtom a tí, čo tu ešte zostali, vkladajú peniaze už len do udržania toho, čo sa momentálne vyrába. Teda že firmy strácajú dôvod investovať a ľudia zostať. Je to až také zlé?

Dosiahli sme pomyselnú čiaru, na ktorej začíname prehrávať zákazky na viacerých frontoch. Spomedzi okolitých krajín máme najvyššiu cenu práce, ale ľudia dostávajú nižšie mzdy pre vysoké daňovo-odvodové zaťaženie.

Z druhej strany sme tlačení drahou elektrinou. Ak si ju firma chce kúpiť na budúci január, tak zaplatí 106 eur za megawatthodinu. Pričom viaceré európske krajiny začali spúšťať programy na spolufinancovanie, čím sa cena elektriny u nich dostáva na úroveň okolo 50 eur/MWh.

Sme v stave, keď neprehrávame v súboji s lacnejšou ázijskou konkurenciou či USA, ale zaostávame už aj za európskymi firmami.

Ohrozené sú aj automobilky

Už niekoľko rokov na Slovensko neprišla významnejšia zahraničná investícia z priemyslu a na zhoršujúce sa podnikateľské prostredie upozorňujete vládu. Máte od nej nejakú reakciu?

Pri investíciách sa berú do úvahy dve veci. Prvou je cena za vyrobený produkt a druhým faktorom je legislatívno-spoločenská klíma a predvídateľnosť.

Videli sme to pri odchode Samsungu. Ak sa zahraničné matky rozhodnú, kde budú pokračovať vo výrobe, slovenské fabriky ťahajú za kratší koniec.

Vládu sme nežiadali o zvýhodňovanie podmienok, ale mala by sa aspoň snažiť nastaviť podobné podmienky, aké majú naši zahraniční konkurenti.

Máte pocit, že vláda vás počúva?

Je potrebné chápať, že sme malá krajina a 99 percent priemyselnej výroby smeruje do zahraničia, preto je dôležité sa porovnávať s okolitými štátmi. V dôsledku konsolidačných opatrení vlády sme sa predražili natoľko, že sme prestali byť zaujímaví pre zahraničných investorov.

A či nás vláda počúva? Prvým významnejším krokom je snaha aspoň naštartovať Slovalco, čím by sa mala zmeniť legislatíva tak, aby to pomohlo aj ďalším energeticky náročným firmám.

Je rozdiel, či vám cena elektriny tvorí 30 percent nákladov vo výrobe ako pri Slovalcu, alebo tri percentá ako v automobilovom priemysle.

Spomínali ste odchod Samsungu. Máte avízo aj o ďalších odchodoch zahraničných firiem?

Naším šťastím je, že kostru priemyslu tvorí automobilový sektor. A ten je postavený na výrobe modelov, ktoré sú viazané na sedemročné cykly. To znamená, že k zmenám nedochádza okamžite, pretože vysúťažené modely v rámci automobiliek máme.

Zlou správou je, že našim automobilkám sa nedarí získavať nové modely. Majú posledný rok na to, aby zasúťažili o nový model a pritiahli ich na Slovensko.

Nechcem tým povedať, že automobilky na Slovensku zaniknú, skôr postupne zredukujú objem výroby. Ak by však v automobilke skončila jedna pracovná zmena, tak by to bolo niekoľko tisíc ľudí a u subdodávateľov zanikne troj- až štvornásobne viac pracovných miest.

Sú chýbajúce investície zahraničných firiem problémom len Slovenska alebo to súvisí s globálnou neistotou?

Súvisí to so Slovenskom. Podľa prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory až 45 percent podnikov s nemeckými vlastníkmi plánuje v nasledujúcom období znížiť investičnú aktivitu a takmer tretina chce redukovať počet pracovníkov.

Negatívom je, že prílev nových zahraničných investícií sa v posledných rokoch zredukoval takmer na nulu. A z dlhodobého pohľadu ťaháme pri lákaní nových investícií oproti susedným krajinám za kratší koniec.

Prílev priamych zahraničných investícií v ostatných desiatich rokoch tvoril len 1,5 percenta HDP, kým u susedov to boli viac ako tri percentá. Jednoducho, prehrávame z pohľadu nákladov.

Ako?

Napríklad zamestnanci zarobia v Česku alebo v Maďarsku o jeden čistý plat ročne navyše, ale zároveň je ich celková cena práce pre firmu nižšia ako na Slovensku.

Tento rozdiel sa zväčšuje, čím má zamestnanec vyšší plat, čo je dôležitý nákladový faktor pre inovatívne firmy alebo vývojové centrá, v ktorých pracujú lepšie zarábajúci zamestnanci.

Ak zahraničný investor, ktorý by chcel otvoriť fabriku s vyššou pridanou hodnotou, porovnáva jednotlivé krajiny, tak Slovensko pre neho dáva nulový ekonomický zmysel.

A to nehovorím o transakčnej dani, ktorú máme len my a Maďari. Len sa zabúda pripomenúť, že Maďarsko má daň z príjmov právnických osôb deväť percent a my pri veľkých firmách máme 24 percent.

Ak zarátate aj transakčnú daň, celkové daňové zaťaženie je cez 27 percent. A ak si to porovnáte s Poliakmi, tak tiež nemáme šancu. Poliaci dobre uchopili eurofondy a majú vypísaných veľa výziev na podporu podnikateľov na obnovenie vybavenia firiem, automatizáciu či nové technológie.

Väčší vplyv má národná politika

V čom spočíva odstrašujúci efekt transakčnej dane pri nových investíciách?

Nie je problém, že by ju podnikatelia nevedeli zrátať a zaplatiť, ale pri nových investíciách to problém môže byť, pretože ju investor nevie zrátať v matematickom modeli.

Investor na začiatku netuší, koľko bude mať pohybov na účtoch, v akých výškach a aká vysoká daň sa naň bude vzťahovať. Čím je v daňovom systéme viac nejasných prvkov, tým horšie je to z pohľadu zahraničného investora.

Treba si uvedomiť, že nadnárodné firmy majú fabriky po celom svete a fabrika na Slovensku je jednou z nich. Súťaží s ostatnými koncernovými dcérami o ďalšie zákazky – a to môžu byť autá alebo televízory.

Transakčná daň je časťou nákladov, ku ktorým musí investor dodať vysoké zdravotné odvody, daň z príjmu a ďalšie náklady, ako sú rekreačné alebo športové poukazy.

Stalo sa národným športom, že ak politici niečo vymyslia, automaticky to hádžu na plecia zamestnávateľa. Ale to všetko sú náklady, ktoré vstupujú do rovnice a výroba jedného produktu sa predražuje. Výsledkom je, že nemáte šancu konkurovať.

Pokračovanie rozhovoru na SME.sk.

ZDROJ:APZD