Expanzia do zahraničia: Čo by ste mali vedieť skôr, než vstúpite na nový trh?

Expanzia na zahraničné trhy sa stáva čoraz viac aktuálnejšou témou pre slovenských podnikateľov. Dôvodov na tieto úvahy môže byť viacero – či už môže ísť o rozšírenie svojich podnikateľských aktivít alebo hľadanie stabilnejšieho podnikateľského prostredia s nižším daňovým zaťažením. Expandovanie do zahraničia pritom nemusí automaticky znamenať založenie novej spoločnosti v zahraničí. Práve naopak, môže mať mnoho podôb od podnikania na diaľku, cez kúpu existujúcej firmy až po komplexný presun všetkých aktivít do zahraničia.

PR článok CLA Slovakia

Je však dôležité uvedomiť si, že každá z týchto možností so sebou prináša široké spektrum nových povinností, ktoré je dobré poznať a  zobrať do úvahy ešte pred samotným vstupom na nový trh. V našej sérii „Expanzia do zahraničia“ sa preto postupne pozrieme na najčastejšie možnosti expanzie počnúc jednoduchšími a na súvisiace dopady na Vaše podnikanie.

V  prvej časti našej série sa bližšie pozrieme na podnikanie na diaľku – teda situáciu, keď podnikateľ pôsobí na zahraničnom trhu, no svoje aktivity riadi a vykonáva primárne z územia Slovenska. Typickým príkladom takejto formy je e-shop, ale môže ísť aj o  inú činnosť alebo poskytovanie služieb, napríklad vykonávanie stavebnej činnosti, či komisionálny predaj tovaru cez zahraničného partnera.

Pri modeli cezhraničného podnikania je však potrebné myslieť aj na to, že absencia fyzického sídla v zahraničí automaticky neznamená, že podnikateľ nemá voči danému štátu žiadne povinnosti. V praxi môže aj bez formálnej prítomnosti a za splnenia určitých podmienok vzniknúť tzv. stála prevádzkareň. Z  toho následne vyplýva možnosť vzniku dodatočných daňových, účtovných, právnych či iných administratívnych povinností. Je preto veľmi dôležité brať tento aspekt do úvahy už pri samotnom plánovaní expanzie.

Stála prevádzkareň v  zahraničí a  daň z príjmov

Pri posudzovaní podmienok za ktorých vzniká stála prevádzkareň je potrebné vychádzať z  lokálnych predpisov danej krajiny ako aj z  medzinárodných zmlúv o  zamedzení dvojitého zdanenia („ZZDZ“). Zároveň platí, že stála prevádzkareň musí vzniknúť jednak podľa ZZDZ, ale aj v zmysle lokálnej legislatívy. Keďže tieto podmienky sa môžu v  jednotlivých zmluvách líšiť, rovnaký model podnikania môže mať v rôznych členských štátoch odlišné daňové a administratívne dopady.

Vo všeobecnosti sa rozlišuje medzi nasledujúcimi typmi stálych prevádzkarní:

• klasická stála prevádzkareň – vzniká ak podnikateľ disponuje trvalým miestom, z ktorého vykonáva svoju činnosť alebo ju organizuje;
• službová stála prevádzkareň – vzniká pri poskytovaní služieb;
• stavebná stála prevádzkareň – vzniká pri realizácii stavebných, montážnych alebo inštalačných projektov;
• agentská stála prevádzkareň – vzniká, keď má firma v zahraničí osobu alebo zástupcu, ktorý opakovane uzatvára zmluvy alebo inak koná v záujme alebo v prospech firmy.

Vznik stálej prevádzkarne štandardne zakladá povinnosť zdaniť časť zisku slovenskej osoby v zahraničí v súlade s  daňovými predpismi daného štátu. Je potrebné zároveň konzultovať so zahraničným poradcom potrebu registrácie na daňový úrad či iné inštitúcie (sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a  pod.), povinnosť viesť lokálne účtovníctvo, mať vypracovanú transferovú dokumentáciu, povinnosť uchovávať dokumentáciu na území daného štátu, povinnosť zabezpečiť súlad s  dodržiavaním iných lokálnych pravidiel súvisiacich s predmetom podnikania ako aj mnoho ďalších iných, špecifických povinností. Podceňovanie tejto skutočnosti môže viesť k dodatočným daňovým povinnostiam, úrokom z  omeškania ale aj sankciám iného druhu.

Zdanenie príjmov na Slovensku aj v zahraničí?

Pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb v zahraničí získava slovenská spoločnosť príjmy od zákazníkov v zahraničí bez toho, aby mala v danom štáte vlastnú spoločnosť, pobočku alebo sklad.

Slovenský daňový rezident vo všeobecnosti zdaňuje na Slovensku svoje celosvetové príjmy. Do základu dane preto vstupujú príjmy od slovenských aj zahraničných zákazníkov. Niekedy však má právo zdaniť príjem aj krajina zdroja, predovšetkým v  prípade, ak slovenskej spoločnosti vzniká v  zahraničí stála prevádzkareň.

Pred rizikom dvojitého zdanenia príjmov (ziskov) chránia daňovníkov už spomínané ZZDZ. Tie spravidla umožňujú použiť jednu z dvoch metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v  krajine rezidencie:

• metódu započítania dane, pri ktorej sa daň zaplatená v zahraničí zjednodušene započíta proti slovenskej daňovej povinnosti,
• metódu vyňatia príjmov, pri ktorej sa príjmy (zisky) zdanené v zahraničí vyjmú zo základu dane na Slovensku.

Ktorá z týchto metód sa uplatní, určuje vždy príslušná zmluva medzi Slovenskom a daným štátom.

DPH pri predaji na diaľku

Pri cezhraničnom dodávaní tovarov a  služieb zvyčajne nevzniká riziko existencie prevádzkarne pre účely DPH v zahraničí. Napriek tomu však môžu vzniknúť iné povinnosti vo vzťahu k DPH v zahraničí, napríklad lokálna registrácia v  postavení zahraničnej osoby, podávanie DPH výkazov a  odvádzanie dane. Presný rozsah povinností závisí od viacerých faktorov, najmä od postavenia odberateľa v danej krajine, spôsobu zabezpečenia prepravy tovaru, ale aj druhu dodávaných tovarov a  služieb.

Ak sa už aj vyskytnú povinnosti v zahraničí (primárne v  B2C obchodoch), v mnohých prípadoch je ale možné si uľahčiť život využitím osobitného režimu OSS (One Stop Shop). Ten umožňuje odvádzať zahraničnú DPH z dodávok zdaniteľných v iných krajinách jednotne a priamo na Slovensku, bez potreby registrácie a  podávania DPH výkazov v každom štáte.

Osobitná DPH úprava je k dispozícii aj pre malé podniky, ktoré môžu dodávať svoje tovary a  služby do zahraničia s oslobodením od DPH, vďaka čomu nie sú povinné v zahraničí odvádzať DPH alebo sa registrovať. Osoba však nesmie presiahnuť obrat na území EÚ celkovo 100 000 eur a  rovnako ani obratový limit krajiny, do ktorej expanduje.

Pre využitie takýchto osobitných úprav je však potrebná samostatná registrácia a plnenie si vykazovacích povinností v  SR.

Pracovníci v zahraničí: skryté aspekty, ktoré firmy často nevidia

Pri podnikaní na zahraničných trhoch je dôležité myslieť aj na praktické otázky súvisiace so zamestnancami. Napríklad pri zahraničných pracovných cestách je potrebné spĺňať povinnosti určené slovenským Zákonníkom práce aj Zákonom o cestovných náhradách. V praxi to znamená napríklad dohodnúť písomne so zamestnancom podrobnosti o pracovnej ceste, ako jej začiatok, koniec, miesto trvania alebo spôsob dopravy. Zamestnancovi samozrejme prináležia aj cestovné náhrady.

Pri vyslaní zamestnancov do zahraničia je rozsah povinností rozdielny a  je potrebné riadiť sa aj legislatívou hostiteľskej krajiny. Zamestnancovi neprináležia cestovné náhrady, no na druhej strane mu musia byť zaručené rovnaké pracovné podmienky, aké platia v krajine vyslania, tzv. podmienky „tvrdého jadra“.

Neoddeliteľnou súčasťou práce v zahraničí je aj formulár A1, ktorý preukazuje, do ktorého systému sociálneho poistenia zamestnanec podlieha.

S  narastajúcou činnosťou v zahraničí a  potrebou väčšej zamestnaneckej základne začnú spoločnosti často zamestnávať aj lokálnych zamestnancov. V  takom prípade je nevyhnutné riadiť sa lokálnou pracovnou-právnou a mzdovou legislatívou a  plniť si svoje zamestnávateľské povinnosti. Môže ísť o  vedenie miezd, zrážanie preddavkov na daň, odvádzanie poistného a  podobne. Pri spolupráci s externými osobami (živnostníci, freelanceri) je zas dôležité overiť, či ich činnosť nemôže byť v danom štáte vyhodnotená ako skrytý pracovný pomer – čo je najmä v stavebných a montážnych činnostiach častý problém.

Ak uvažujete o expanzii do zahraničia a nie ste si istí jej daňovými dopadmi, obráťte sa na špecialistov z poradenskej spoločnosti CLA Slovakia s. r. o. Radi vám spoločne so spolupracujúcimi partnermi v  zahraničí pomôžeme vstúpiť na nový trh s  istotou.

ZDROJ:APZD