Lasz: Za pracovný sviatok 8. máj bude množstvo žalôb. Súdy rozhodnú, ako sa mal zákon interpretovať

Slovenská ekonomika spomaľuje, firmy hovoria o strate konkurencieschopnosti a ľudia čoraz viac cítia tlak drahších cien, vyšších daní aj neistoty v práci. Kým vláda stále hovorí o pripravovaných prorastových opatreniach, podnikatelia aj opozícia upozorňujú, že mnohé problémy sa už dnes dotýkajú peňaženiek bežných domácností.

V diskusnej relácii rádia Expres Braňo Závodský Naživo zazneli ostré slová o transakčnej dani, drahých energiách, prepúšťaní aj odchode firiem a živnostníkov zo Slovenska. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz tvrdí, že slovenské firmy dnes prehrávajú boj o nové investície aj výrobu.

„Stokrát nič umorí aj slona,“ opísal situáciu podnikateľov Lasz. Podľa neho firmy nepoškodzuje len jedno opatrenie, ale kombinácia viacerých krokov štátu – od transakčnej dane cez vyššie odvody až po drahšiu elektrinu či rast DPH.

Ľudia platia viac, štát vyberá menej

Jednou z najcitlivejších tém zostáva zdražovanie. Zvýšená DPH, nové dane aj vyššie odvody podľa zamestnávateľov výrazne zasiahli domácnosti. Lasz upozornil, že zamestnanci vlani zaplatili o 21 percent viac na daniach ako rok predtým. Už rok predtým pritom išlo o dvojciferný nárast.

Podľa neho sa pritom očakávaný efekt na príjmy štátu nedostavil. Výber DPH je podľa údajov za prvý kvartál dokonca nižší než vlani. To môže znamenať dve veci – ľudia začali výrazne šetriť alebo sa časť ekonomiky presúva do šedej zóny.

„Ľudia možno čakajú horšie časy,“ povedal Lasz. Ak domácnosti obmedzujú spotrebu, dôsledky sa postupne prenášajú na celé hospodárstvo – menej nakupovania znamená slabší výkon obchodov, výroby aj služieb.

Firmy hovoria o odchode výroby aj živnostníkov

Obavy sa netýkajú len cien, ale aj pracovných miest. Zamestnávatelia upozorňujú, že Slovensko prestáva byť atraktívne pre nové investície. Podľa Lasza dnes nadnárodné koncerny čoraz častejšie presúvajú výrobu do krajín ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Španielsko.

Dôvodom sú najmä nižšie náklady a priaznivejšie podnikateľské prostredie. Kým Slovensko má pri väčších firmách 24-percentnú daň z príjmov právnických osôb, Maďarsko podľa Lasza funguje s deväťpercentnou sadzbou.

Alarmujúce čísla prichádzajú aj pri malých podnikateľoch. Vlani podľa neho zaniklo približne 66-tisíc živností a 7700 eseročiek, čo sú najvyššie čísla za posledné roky. Časť podnikateľov podľa neho zvažuje presun podnikania do zahraničia.

„Skôr si myslím, že sa pootvárajú živnosti niekde v Čechách alebo v Poľsku,“ uviedol.

Hrozia ďalšie prepúšťania?

Citlivou témou sú aj pracovné miesta v priemysle. Slovensko je silno naviazané na automobilový sektor a podľa zamestnávateľov už niektoré fabriky prehrávajú boj o nové modely áut.

Lasz spomenul, že problémy so získavaním nových výrobných programov mali podľa jeho slov bratislavská aj nitrianska automobilka. Ak výroba postupne odíde inde, nemusí to podľa neho znamenať okamžité zatváranie fabrík, ale môže prísť k znižovaniu výroby, zmien aj počtu zamestnancov.

A práve toho sa regióny obávajú najviac. Na jedno pracovné miesto v automobilke sú totiž naviazané ďalšie štyri až päť pracovných miest u dodávateľov.

Dobrou správou podľa zamestnávateľov zatiaľ je, že v silnejších regiónoch si ľudia ešte stále vedia nájsť novú prácu relatívne rýchlo. Horšie to môže byť v ekonomicky slabších častiach Slovenska.

Chaos okolo sviatkov a obavy zo žalôb

Veľkú kritiku vyvolalo aj zrušenie voľného dňa počas sviatku 8. mája. Firmy podľa Lasza nevedeli, ako správne postupovať. Niektoré nechali ľudí pracovať s príplatkami, iné poslali zamestnancov domov alebo im nariadili dovolenku.

Výsledkom majú byť spory aj možné žaloby medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

„Ak toto bol úmysel, tak potom tým úmyslom bolo spôsobiť chaos v pracovnoprávnej legislatíve,“ vyhlásil Lasz.

Téma je citlivá aj pre samotných zamestnancov. Mnohí riešili, či dostanú príplatky, či budú mať voľno alebo či neprídu o časť príjmu.

Dôchodky, sociálne výdavky. Kde štát nájde peniaze?

Debata sa dotkla aj veľkých sociálnych výdavkov štátu. Moderátor pripomenul, že len 13. dôchodky stoja štát približne 900 miliónov eur ročne a energetická pomoc ďalšie stovky miliónov.

Lasz upozornil, že konsolidácia bez škrtov nepôjde. Tvrdí však, že štát by mal najskôr efektívnejšie hospodáriť a vymáhať existujúce dlhy. Podľa neho dlžia podnikatelia aj štátne organizácie Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a finančnej správe spolu približne 4,7 miliardy eur.

„Toto zlé hospodárenie verejných inštitúcií spôsobuje, že sa musia zavádzať nové dane a odvody,“ povedal.

Opozícia: Opatrenia prichádzajú neskoro

Kritický bol aj tieňový minister financií za Progresívne Slovensko Štefan Kišš. Tvrdí, že vláda tri roky ekonomiku „dusila“ a teraz sa snaží opravovať vlastné chyby.

„Keď bežcovi zviažete ruky a nohy a potom mu dovolíte rozviazať si jednu ruku, ďaleko nezabehne,“ povedal Kišš.

Za kľúčové považuje zrušenie transakčnej dane a nižšie daňovo-odvodové zaťaženie práce. Podľa neho však vláda nebude mať odvahu urobiť zásadnejšie zmeny.

Najväčší problém? Ľudia strácajú dôveru

Hoci sa politici aj podnikatelia sporia o riešenia, v jednej veci sa zhodujú – ekonomika potrebuje rast. Bez nových investícií, výroby a vyššej spotreby sa podľa nich Slovensko z problémov nedostane.

Najväčší problém však možno nie je len v samotných číslach. Rastúce ceny, neistota v práci, obavy z prepúšťania či pocit, že štát neustále pridáva nové povinnosti a dane, spôsobujú, že mnohí ľudia začínajú byť opatrnejší. Menej míňajú, viac šetria a strácajú dôveru, že sa situácia v najbližších rokoch zlepší.

Článok prevzatý z portálu SITA.sk.

Braňo Závodský Naživo

Pozrite si celú reláciu s Andrejom Laszom, generálnym sekretárom Asociácie priemyselných zväzov a dopravy:

Zdroj: Rádio Expres | Braňo Závodský Naživo