Regulácie brzdia investície, priemysel žiada stabilnejšie pravidlá

Slovenské podniky nedokážu dlhodobo plánovať, ak sa legislatíva mení tesne pred nadobudnutím účinnosti.

Zdroj: SITA

V diskusii o environmentálnych reguláciách na konferencii TA3 Slovensko bez dymu zaznela kritika pravidiel Európskej únie, ale aj nedokončenej slovenskej legislatívy, pomalého povoľovania stavieb a chýbajúcich kapacít na spracovanie odpadu.

Na diskusii sa zúčastnili minister životného prostredia Tomáš Taraba, generálny riaditeľ Philip Morris Slovakia Martin Medveď, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec a prezident Zväzu stavebného priemyslu Slovenska Pavol Kováčik.

Taraba: Pri rozhodovaní chýbajú analýzy vplyvov

Taraba kritizoval najmä európske pravidlá, pri ktorých podľa neho chýba dôsledné vyhodnotenie ekonomických a sociálnych dôsledkov. „Neexistuje dokument, ktorý by obsahoval dopadovú štúdiu na domácnosti pri ETS 2,“ vyhlásil.

Ako ďalšie príklady uviedol nariadenie o obaloch a povinnosti súvisiace s nefinančným vykazovaním. Náklady týchto dvoch opatrení pre slovenský priemysel odhadol spolu na tri miliardy eur ročne. „Pýtam sa, ktorý spotrebiteľ je ochotný tieto tri miliardy zaplatiť v produkte,“ poznamenal.

Minister zároveň vyzval podnikateľský sektor, aby svoje výhrady nekomunikoval iba na neverejných stretnutiach. Podľa jeho skúseností zástupcovia podnikov za zatvorenými dverami opisujú problémy veľmi otvorene, pred médiami sú však podstatne opatrnejší.

„Potom prídete do Bruselu a európsky úradník vám povie: Priemysel je s tým spokojný. Ukážte mi, kde o tom niekde verejne hovorí,“ povedal Taraba. Slovenský priemysel by mal byť podľa neho aktívnejší aj na európskej úrovni, kde sa rozhoduje o pravidlách, ktoré už po schválení nemožno jednoducho meniť.

Lasz: Firmy potrebujú predvídateľnosť

Generálny sekretár APZD Andrej Lasz vidí problém predovšetkým v častých zmenách podmienok. Podniky podľa neho dokážu prijať aj prísne pravidlá, ak vopred poznajú ich podobu a môžu sa na ne pripraviť.

„To, po čom veľmi často voláme, je práve predvídateľnosť a dlhodobosť riešení,“ zdôraznil. Veľký priemyselný podnik totiž nedokáže každé dva roky zásadne meniť výrobu podľa nového politického rozhodnutia.

Ako príklad uviedol systém ETS 2 a prechod na elektromobilitu. Automobilový priemysel prijal európsku stratégiu a začal investovať do elektrických vozidiel. Neskoršie posúvanie opatrení, ktoré mali zdražením fosílnych palív podporiť dopyt po elektromobiloch, však podľa Lasza zmenilo pôvodné podmienky.

Kritizoval aj domáce legislatívne nedostatky. „Spracovanie odpadu pred skládkovaním sa zrušilo v parlamente päť minút pred dvanástou, tesne predtým, ako malo byť účinné,“ povedal. Firmy sa pritom na novú povinnosť niekoľko rokov pripravovali a investovali do potrebných technológií.

Medveď: Regulácia musí reagovať na realitu trhu

Generálny riaditeľ Philip Morris Slovakia Martin Medveď zdôraznil, že pravidlá majú vychádzať z overiteľných poznatkov. „Regulácia by mala byť v prvom rade založená na faktoch a vedeckých dátach,“ povedal.

Potrebný je podľa neho aj dialóg medzi regulátorom a podnikateľským sektorom. Štát nemusí vždy poznať technické podrobnosti jednotlivých odvetví a regulácia často reaguje na aktuálnu situáciu, zatiaľ čo technologický vývoj napreduje podstatne rýchlejšie.

Podniky by preto nemali iba čakať, aké povinnosti im uloží štát. Medveď ako príklad uviedol transformáciu Philip Morris smerom k bezdymovým výrobkom, ktorá sa začala ešte pred zavedením príslušnej regulácie.

„Treba anticipovať spoločenskú alebo spotrebiteľskú zmenu a začať konať predtým, ako bude neskoro,“ formuloval svoje odporúčanie firmám.

Medveď zároveň varoval pred jednoduchými riešeniami založenými výlučne na zvyšovaní cien. Na príklade vysokého zdanenia cigariet vo Francúzsku tvrdil, že časť spotreby sa presunula z legálneho na nelegálny trh.

„Nie je tu jeden zázračný náboj, že urobíme jednu vec a tým vyriešime problém,“ povedal. Podobné riziko podľa neho vzniká pri prudkom zdražení skládkovania bez dostupnej alternatívy, pretože môže podporiť vznik nelegálnych skládok.

Chovanec: Lacné skládkovanie blokuje nové investície

Generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec poukázal aj na opakované odklady pravidiel. Podniky si podľa neho kvôli nepredvídateľnej legislatíve nevedia zostaviť podnikateľský plán na päť alebo desať rokov.

Za jednu z hlavných prekážok modernizácie odvetvia považuje cenu skládkovania. „Ak máme skládkovanie jedno z najlacnejších v Európe, nikto nebude investovať do spracovania odpadu, ktoré je drahšie,“ upozornil. Aj preto sa podľa neho za posledných 30 rokov na Slovensku, rozširujú najmä skládky odpadov.

Riešením má byť postupné zdražovanie skládkovania a súčasné vytváranie alternatívnych kapacít. Diskusia sa sústredila najmä na zariadenia, ktoré premieňajú odpad na teplo a elektrickú energiu. Tie však narážajú na komplikované povoľovanie a odpor časti verejnosti.

Kováčik: Rok čakania môže znamenať desať percent nákladov

Na dôsledky domácej regulácie upozornil aj prezident Zväzu stavebného priemyslu Slovenska Pavol Kováčik. Podľa jeho skúseností môže povoľovanie stavby na Slovensku trvať jeden a pol roka, pri komplikovanejších projektoch tri až päť rokov.

„Jeden rok tvorí až desať percent nákladov,“ povedal. Do tejto sumy vstupuje práca projektantov a ďalších odborníkov, opakovaná komunikácia s úradmi, úroky aj náklady na kapitál viazaný v pozemku.

Kováčik upozornil tiež na prísne slovenské technické požiadavky. Niektoré stavebné materiály sa podľa neho musia vyrábať špeciálne pre slovenský trh, pretože výrobky používané v iných krajinách Únie domácim normám nevyhovujú. „A potom sa pýtame, prečo máme takú drahú výstavbu a prečo sú ceny bytov také vysoké,“ dodal.

Spor o zodpovednosť, zhoda na potrebe stability

Panelisti sa nezhodli na tom, aký podiel zodpovednosti za súčasný stav nesie Brusel, slovenská vláda a samotný priemysel. Lasz ministrovi vyčítal, že priveľa problémov pripisuje Európskej únii alebo predchádzajúcim vládam, hoci Slovensko má nedokončené aj vlastné legislatívne úlohy.

Spoločným menovateľom diskusie však bola požiadavka na stabilné pravidlá, kvalitnejšie hodnotenie ich dôsledkov a odborný dialóg pred prijatím legislatívy. Regulácia má chrániť verejný záujem. Ak sa však mení bez dostatočného predstihu alebo bez vytvorenia reálnej alternatívy, môže zabrzdiť investície, ktoré má podporovať.

Článok prevzatý z portálu SITA.sk.